25. apríla 1999 ráno sa vyše 10000 praktizujúcich Falun Gongu začalo usporiadane zhromažďovať pred štátnym úradom pre podávanie sťažností v Pekingu, v blízkosti ktorého je Zhongnanhai, vedenie centrálnej vlády čínskej komunistickej strany (ČKS). Požadovali vrátenie otvoreného prostredia pre praktizovanie Falun Gongu, ktoré mali po celé roky a tiež požadovali prepustenie desiatok praktizujúcich, ktorí boli nedávno zatknutí v neďalekom meste Tianjin. Polícia v Tianjine im povedala, aby sa so svojou žiadosťou obrátili na štátny úrad pre podávanie sťažností v Pekingu a presne to aj spravili.
Ako sa počet praktizujúcich zvyšoval, rafinovaní stranícki úradníci nechali políciu, aby požiadala praktizujúcich, aby sa zoradili pozdĺž Zhongnanhaiu. Pokojní protestujúci súhlasili, keďže nevedeli o postranných úmysloch. Toto dalo strane potrebné argumenty, aby mohli tento apel verejne vykresliť ako niečo, čím nebol. Namiesto vykreslenia apelu tak, ako prebiehal, teda ako výnimočne pokojná a tichá demonštrácia ľudí, ktorí sa postavili za svoje práva, strana to označila za „obliehanie vedenia centrálnej vlády (Zhongnanhai)“. Štátne média potom spustili svoju propagandistickú mašinériu na plné obrátky a odsudzovali túto udalosť, pričom oklamali nielen ľudí v Číne, ale aj v zahraničí.
Lídri ČKS doposiaľ používajú svoju falošnú a lživú interpretáciu tejto udalosti ako „ospravedlnenie“ pre tvrdé zaobchádzanie s Falun Gongom. Mnohým ľuďom po celom svete sa apel z 25. apríla v mysli vynára ako „incident Zhongnanhai“ aj so všetkými negatívnymi konotáciami a podvodmi zo strany ČKS.
Je preto dôležité predložiť pravdu o celej záležitosti, aby ľudia prestali veriť lžiam. Falošná propaganda okrem iného tvrdí, že apel z 25. apríla dokazuje, že Falun Gong sa snaží získať politickú silu a že predstavuje nebezpečnú a niekedy násilnú hrozbu pre štát a občanov. Tieto tvrdenia boli opakovane zdôrazňované v čínskych médiách v Číne aj v zahraničí, čím vytvorili rozšírené nepochopenie tejto udalosti.
Úprimné vyšetrenie tejto udalosti ponúka pozoruhodne odlišný obraz, ktorý sa úplne líši od strašidelného obrazu vytvoreného propagandou ČKS.
1. Sled udalostí
Praktizujúci Falun Gongu išli k Zhongnanhaiu, pretože úrad verejnej bezpečnosti v meste Tianjin nedávno protizákonne zatkol 45 praktizujúcich. Keďže Falun Gong pomáha ľuďom zlepšiť si svoj fyzický a duševný zdravotný stav, počet praktizujúcich v pevninskej Číne rapídne stúpal. Podľa vládneho prieskumu z roku 1998 sa počet praktizujúcich v Číne pohyboval medzi 70 až 100 miliónmi. To spôsobilo, že ČKS začala považovať Falun Gong za potenciálnu politickú hrozbu, napriek tomu, že nemá žiadne politické ciele. Niektorí členovia vlády využili túto situáciu a vytvorili problémy s cieľom získať politický kapitál. Mediálne agentúry kontrolované vládou následne neustále zverejňovali nepravdivé informácie a články napádajúce Falun Gong.
Apel z 25. apríla bol dôsledkom vývoja udalostí v Tianjine, kde He Zuoxiu, vedec v službách ČKS, zverejnil článok s názvom „Nesúhlasím s tým, aby adolescenti praktizovali čchi-kung“ v časopise Veda a technológia pre mladých, ktorý vydávala Fakulta vzdelávania v Tianjine. He si v článku vymyslel príbehy o tom, ako praktizovanie Falun Gongu vedie k mentálnym chorobám a naznačil, že Falun Gong sa môže stať organizáciou podobnou Boxerom, ktorí v 19. storočí zorganizovali vzburu, ktorá zničila krajinu. Mnohí praktizujúci boli znepokojení týmto očierňovaním. V situácii, kedy im neostávala iná možnosť, niektorí praktizujúci použili vládou schválený spôsob sťažnosti. 18. apríla išli vysvetliť fakty o Falun Gongu na Fakultu vzdelávania v Tianjine. Ďalej v článku vysvetlíme, prečo nebol iný spôsob ako nahlásiť takéto sťažnosti.
Pre praktizujúcich to bol úplný šok, keď ich prišli obťažovať ľudia z úradu verejnej bezpečnosti v Tianjine, ktorí odmietli s praktizujúcimi komunikovať primeraným spôsobom. Namiesto toho poslali istých ľudí, aby zbili niektorých praktizujúcich. 23. apríla začali praktizujúcich rozháňať a zatýkať, čo napokon zničilo jedinú cestu na vysvetlenie pravdy vláde, ktorú praktizujúci Falun Gongu mali. 25. apríla sa praktizujúci obrátili na Peking, kde sa odvolali na vyššiu autoritu. Požadovali prepustenie nevinných ľudí, otvorené a legálne prostredie na praktizovanie cvičení a zmiernenie tlaku, ktorý vláda dlhú dobu vyvíjala na Falun Gong.
Praktizujúci sa najprv zhromaždili pri štátnom úrade pre podávanie sťažností. Neskôr im niekoľko policajtov povedalo, že to miesto nie je bezpečné a iné miesto je už plné. Nasledujúc inštrukcie policajtov sa praktizujúci rozdelili na dve skupiny pozdĺž Zhongnanhaiu. Neskôr prišiel He Zuoxiu a snažil sa vyprovokovať praktizujúcich, ale nikto na neho nereagoval.
Podľa svedka už 24. apríla večer niektorí praktizujúci, ktorí pracovali pre oddelenie verejnej bezpečnosti, nahlásili svoje mená Zhongnanhaiu a žiadali o príležitosť prediskutovať situáciu. Nedostali žiadnu odpoveď. Okolo 21:00 sa na ulici Fuyou blízko Zhongnanhaiu začali zhromažďovať praktizujúci, niektorí s batožinou, iní s podložkami na meditovanie. Väčšina z nich prišla z miest mimo Pekingu.
25. apríla o 6:00 ráno išiel svedok k severnému vstupu do ulice Fuyon a zistil, že polícia blokuje cestu k Zhongnanhaiu. Žiaden z praktizujúcich sa nepokúšal preraziť si cestu cez nich. Všetci boli potom svedkami udivujúcej scény. Polícia najprv viedla praktizujúcich z východnej časti ulice na západnú a potom im nariadila ísť na juh k Zhongnanhaiu. V tom čase prišla druhá skupina z opačnej strany, ktorú tiež viedla polícia, a obe skupiny sa stretli priamo pred hlavným vchodom k Zhongnanhaiu. Podľa médií sa pred Zhongnanhai zhromaždilo viac ako 10000 praktizujúcich.
Čoskoro začali praktizujúci prichádzať zo všetkých strán. Zaplnili všetky chodníky pri Zhongnanhaii, no premávka nebola vôbec blokovaná; dokonca aj cesta pre hendikepovaných ostala voľná. Boli tam ľudia vo veku 70 aj 80 rokov, tehotné ženy s blížiacim sa termínom a aj matky držiace svoje batoľatá. Mnohí z nich sotva niečo jedli a pili málo vody, aby znížili čakací čas na toaletu.
Praktizujúci sa nepotulovali po uliciach, nekričali žiadne slogany, nemávali transparentmi ani nezačínali žiadne potýčky. Apelovať na vládu si v Číne nevyžaduje povolenie úradu verejnej bezpečnosti. Každý praktizujúci tak išiel vyjadriť len svoj vlastný názor. Prišli nahlásiť zlé zaobchádzanie, ktorému boli spolu so svojimi priateľmi vystavení a neporušili pritom žiadne zákony ani nariadenia. Keďže si praktizujúci mysleli, že dosiahli svoj cieľ, ktorým bolo vyjadrenie obáv a žiadosť o pochopenie a podporu od vlády, okolo 23:30 sa potichu rozišli.
2. Príčiny zhromaždenia
Na povrchu sa zdá, že apel z 25. apríla bol reakciou na zatknutia v Tianjine a článok He Zuoxiua útočiaci na Falun Gong. Hlbším dôvodom však bol strach centrálnej vlády z bezprecedentnej popularity Falun Gongu. Sedem rokov po prvej verejnej prednáške pána Li z roku 1992 bolo v pevninskej Číne 70 až 100 miliónov praktizujúcich. Úplné porozumenie tohto incidentu je veľmi komplexné, keďže bol spôsobený krátkodobými aj dlhodobými príčinami a súvisel s politickými zápasmi vnútri komunistickej strany.
A. Dlhodobé a krátkodobé príčiny
Dlhodobou príčinou apelu z 25. apríla bolo pretrvávajúce potlačovanie Falun Gongu. Kvôli rýchlemu šíreniu sa Falun Gongu sa centrálna moc začala obávať straty kontroly nad ľuďmi. V predchádzajúcich rokoch sa teda vláda pokúšala podrývať Falun Gong prostredníctvom médií, zakazovaním kníh, vedením tajných vyšetrovaní a narúšaním cvičebných miest na praktizovanie. Vláda sa už praktizujúcim pokúšala zničiť prostredie na praktizovanie Falun Gongu. Nebolo inej cesty ako vysvetliť fakty o utláčaní, než apelovať na centrálnu moc. Cieľom zhromaždenia z 25. apríla bolo presne toto.
Ústredná moc začala kritizovať Falun Gong 17. júna 1996. Vtedy Guangming Daily (oficiálny hlas vlády, obsahujúci iba články reflektujúce názory vládnych úradníkov) zverejnil článok kritizujúci Falun Gong s tým, že je to vraj prax, ktorá je „proti vede“ a „poverčivá“ a praktizujúcich označil za „hlúpych“ ľudí.
24. júla 1996 vydal čínsky úrad pre zverejňovanie správ oznam o celoštátnom „okamžitom zabavení piatich kníh, vrátane knihy Falun Gong (2)“. Následne sa do kampane proti Falun Gongu začali zapájať desiatky novín a časopisov, ako aj niektorí oficiálni učenci ako He Zuoxiu, ktorí na očierňovanie Falun Gongu využili to, že boli považovaní za „vedcov“. Ústredný úrad pre národné publikácie a ústredné ministerstvo propagandy tiež nariadili všetkým publikačným spoločnostiam, aby nevydávali knihy súvisiace s Falun Gongom.
Na začiatku roka 1997 začali niektoré oddelenia vlády vyšetrovať Falun Gong. Ministerstvo verejnej bezpečnosti spustilo celoštátne vyšetrovanie s odôvodnením, že Falun Gong spadá do kategórie takzvaných ilegálnych náboženských aktivít. Keďže praktizovanie Falun Gongu také aktivity vôbec nezahŕňa, vyšetrovanie nenašlo nič na trestné stíhanie či ďalšie vyšetrovanie. Spriaznené oddelenia vlády potom vytvorili tím na sledovanie Falun Gongu a zároveň nariadili všetkým oddeleniam telesného vzdelávania vyšetrovať aktivity Falun Gongu. Aj napriek tomu, že všetky výsledky od oddelení telesného vzdelávania boli pozitívne a ich správy ukazovali, že Falun Gong je aktivitou, ktorá zlepšuje zdravie, lieči choroby a nemá žiadne prvky ilegálneho náboženstva, ministerstvo verejnej bezpečnosti predsa trvalo na tom, že je potrebné Falun Gong dôkladne sledovať.
21. júla 1998 niektoré oddelenia vlády znova vydali „Oznam o zahájení vyšetrovania proti Falun Gongu“ tvrdiac, že pán Li Hongzhi šíri zlý kult a že „kľúčoví“ členovia Falun Gongu sa dopúšťajú kriminálnych aktivít. Tento oznam tiež nariaďoval všetkým oddeleniam miestnej verejnej bezpečnosti a politickej ochrany vyšetrovať aktivity týchto ľudí a vyhľadávať akékoľvek zločiny v rámci Falun Gongu. Je zrejmé, že oddelenia verejnej bezpečnosti označili Falun Gong ako zapájajúci sa do kriminálnych aktivít bez akýchkoľvek dôkazov. Inými slovami, išlo o záležitosť usvedčenia pred vyšetrovaním.
Po vydaní tohto dokumentu mnoho miestnych úradov verejnej bezpečnosti vyhlásilo, že aktivity Falun Gongu sú považované za ilegálne zhromaždenia. Rozháňali skupinové cvičenia, zabavovali osobné veci praktizujúcich a zadržiavali, zatýkali, bili a verbálne napádali praktizujúcich Falun Gongu. V niektorých oblastiach dostali praktizujúci pokuty a knihy Falun Gongu boli zakázané. Praktizujúci sa mnohokrát pokúšali apelovať normálnymi spôsobmi, no bez úspechu.
V pevninskej Číne je počuť iba jeden oficiálny hlas, takže v priebehu posledných rokov pred oficiálnym zákazom bolo zverejnených mnoho článkov, ktoré kritizovali, očierňovali a nadávali na Falun Gong. Nemohli byť zverejnené žiadne články obraňujúce Falun Gong. Za takýchto okolností, keď neboli žiadne iné možnosti, praktizujúci Falun Gongu išli do Pekingu požiadať vládu, aby im vytvorila prostredie na praktizovanie bez obmedzení. V krátkosti, apel z 25. apríla bol spôsobený dlhodobým očierňovaním Falun Gongu vládou. Okrem toho praktizujúci nemali žiadne iné miesto v pevninskej Číne na vysvetlenie faktov – nie je žiaden iný spôsob ako uplatniť slobodu slova.
Ďalšou, krátkodobou príčinou apelu bolo už spomínané požadovanie o prepustenie praktizujúcich, ktorí boli zatknutí pri incidente v Tianjine. Pokus o nahlásenie tohto incidentu úradom v Tianjine dopadol zatknutím 45 praktizujúcich úradom verejnej bezpečnosti v Tianjine. V Číne je apel nielen zákonom chránené právo, ale tiež jediný spôsob, ktorý môžu praktizujúci použiť na vysvetlenie faktov. Zhromaždenie praktizujúcich v Pekingu bolo legálnym apelom; nezvyčajným bol len vysoký počet zúčastnených ľudí.
B. Politické príčiny
Potláčanie Falun Gongu vládou, ktoré viedlo k apelu z 25. apríla, pravdepodobne súviselo s politickými zápasmi medzi vysokopostavenými členmi vlády. Rôzne skupiny v rámci ústrednej vlády mali na Falun Gong rôzne názory. Niektorí z nich sa pokúsili využiť kampaň na zničenie Falun Gongu pre svoju vlastnú politickú kariéru. Ako uvádza správa z Ústrednej tlačovej agentúry (5/4, Tchaj-pej), politickú schému, ktorú použila vláda v pozadí incidentu z 25. apríla, možno opísať ako „oslobodenie pred zajatím“ a „predstieranie utrpenia [zo strany vlády] pred zahájením úderu [proti Falun Gongu]“. Cieľom bolo ukázať, že Zhongnanhai je pod tlakom, a potom postaviť Falun Gong mimo zákon, čo umožnilo vláde ukázať svoju moc pri zničení tejto takzvanej hrozby.
Už v roku 1996 zaznamenali niektoré oddelenia centrálnej vlády rýchly rozvoj Falun Gongu. Luo Gan, v tom čase generálny tajomník štátnej rady, nariadil ministrovi verejnej bezpečnosti, aby zahájil utajené vyšetrovanie. Osoby z oblasti verejnej bezpečnosti sa tajne zúčastňovali rôznych aktivít Falun Gongu, nenašli však žiadne dôkazy kriminálneho správania.
Aj napriek chýbajúcim dôkazom pretrvávali vnútri vlády dva názory na to, ako sa vysporiadať s Falun Gongom. Jedna časť si myslela, že Falun Gong nie je politický problém, takže nemôže byť zakázaný. Druhá časť mala obavy z narastajúcej popularity a vplyvu Falun Gongu, ktorý považovala za potenciálnu silu stojacu proti režimu komunistickej strany a trvali na jeho zákaze. Luo Gan, ktorý bol na začiatku roka 1998 tajomníkom ústrednej komisie pre politické a právne záležitosti, sa aktívne zasadzoval za zakázanie Falun Gongu. Premiér Zhu Rongji tento nápad odmietol a prezident Jiang Zemin nevyjadril žiaden názor.
Luo Gan je príbuzným He Zuoxiua z čínskej akadémie vied. He Zuoxiu v médiách otvorene očierňoval Falun Gong a pokúšal sa vytvoriť konflikt medzi Falun Gongom a centrálnou vládou. Jeho cieľom bolo vyvolať incidenty, ktoré mali spôsobiť, že sa všetky skupiny v komunistickej strane zhodnú na tom, že postavenie Falun Gongu mimo zákon je správne a nevyhnutné. Po incidente z 25. apríla Luo Gan vyhlasoval, že Falun Gong má desiatky miliónov nasledovníkov, má náboženskú a poverčivú povahu a že pán Li, ktorý už vtedy žil v New Yorku, je podozrivý z toho, že má širokú sieť medzinárodných kontaktov. Preto tvrdil, že Falun Gong je potenciálnou hrozbou pre sociálnu stabilitu. Tieto názory boli dokonca vo veľkej miere rozšírené do Hongkongu a medzinárodných médií s cieľom nafúknuť ideu potenciálnej „hrozby“ Falun Gongu.
Falun Gong je v skutočnosti veľmi voľne organizovaná prax, ktorá nemá žiadne členstvo či hierarchiu. Ako mohli títo praktizujúci bez organizovania vyzerať tak „dobre organizovaní a usmerňovaní“? Nie je to aj preto, že zamestnanci verejnej bezpečnosti predstierali, že sú praktizujúcimi? Už tri dni pred apelom z 25. apríla dostali pobočky verejnej bezpečnosti informácie o apele a začali situáciu podrobne sledovať. Pred apelom však tieto informácie nenahlásili a rozhodli sa radšej za to niesť zodpovednosť neskôr. Nešlo práve o „predstieranie utrpenia pred zahájením úderu“?
Ďalšie dôkazy ukázali, že incident z 25. apríla bol pascou nastraženou členmi verejnej bezpečnosti. Nevinní praktizujúci Falun Gong do nej vošli bez toho, aby si to uvedomili. Ďalej sa budeme zaoberať touto témou.
3. Niekoľko objasnení
A. Úrady oklamali praktizujúcich, aby obkľúčili Zhongnanhai
Tvrdí sa, že praktizujúci „obkľúčili“ Zhongnanhai, pretože sa zoradili do kruhu okolo tej oblasti. V skutočnosti bolo toto zoradenie usporiadané oddelením bezpečnosti. V prvej časti rozboru sme spomenuli opis udalosti od očitého svedka, ktorý povedal, že praktizujúci Falun Gongu boli vedení políciou, aby sa presunuli dvomi cestami, ktoré sa stretli pred vchodom do Zhongnanhai a tým vytvorili okruh. Dokonca aj keď nám tento svedok opisoval fakty, on sám si nevšimol, že polícia podviedla ľudí. On len skrátka povedal, čo videl. Mnohí ľudia, vrátane praktizujúcich Falun Gongu, si po prečítaní jeho opisu toho podvodu neboli vedomí. Tento plán bol odhalený až 24. júna v článku na internete, ktorý zverejnili niektorí praktizujúci.
Tri dni pred incidentom z 25. apríla dostalo bezpečnostné oddelenie informácie o apele a pozorne situáciu sledovalo. Rozhodli sa túto informáciu nenahlásiť a radšej čeliť dodatočne kritike. Bolo tiež zaznamenané, že keď sa He Zuoxiu-a pýtali na vyjadrenie k incidentu, povedal: „V súčasnosti sa k tomu nebudem vyjadrovať, pretože nechcem narušiť celé usporiadanie.“ (3)
Bol incident z 25. apríla naplánovaný určitými ľuďmi z niektorých oddelení vlády? Je možné, že články He Zuoxiua a zadržiavanie praktizujúcich Falun Gongu na úrade bezpečnosti v Tianjine boli malé pasce, ktoré boli časťou jedného veľkého plánu?
B. Praktizujúci Falun Gongu išli do Pekingu len aby sa dožadovali spravodlivosti
Praktizujúci šli do Pekingu a Tianjinu preto, lebo nebol iný spôsob ako informovať o pravde a dožadovať sa odčinenia za očierňovanie šírené voči nim. Spôsob, ktorý použili sa nazýva „apel“,
na čo majú nárok podľa čínskeho práva. Podľa Ústavy Čínskej ľudovej republiky, odsek 41, majú občania právo vyjadriť kritiku a pripomienku ku každej národnej inštitúcii a jej zamestnancom. Občania majú právo apelovať, podávať sťažnosti či prehovoriť k národným inštitúciám v prípade akéhokoľvek konania inštitúcii či jej zamestnancov, ktoré porušuje zákon, alebo nenapĺňa ich povinnosti. V desiatom zákonníku čínskeho „zákonníka apelovania“ sa uvádza, že problémy v procese apelovania majú byť oznámené príslušným výkonným oddeleniam, prípadne oddeleniam o úroveň vyššie, keďže tie majú právo o tom rozhodovať.
Potom čo 23. apríla úrad verejnej bezpečnosti v Tianjine zadržal praktizujúcich, niektorí praktizujúci sa zhromaždili pri úrade pre apely na vládu mesta Tianjin, aby vyjadrili nespokojnosť a objasnili fakty. Ich apel však nebol prijatý dobre a namiesto toho bolo zatknutých ďalších 40 ľudí. V dôsledku toho sa praktizujúci Falun Gongu museli obrátiť na úrad o úroveň vyššie ako vláda mesta Tianjinu, ktorým je vláda v Pekingu. V Číne si apelovanie nevyžaduje podanie žiadosti na úrad verejnej bezpečnosti. Každý praktizujúci tam zastupoval seba samého a informoval o nespravodlivom zachádzaní voči nemu či jeho priateľom a príbuzným. Apely v Tianjine a Pekingu neporušovali žiadne vládne nariadenia.
Pán Li vždy učil praktizujúcich Falun Gongu, že nemôžu porušovať zákony. Každý opravdivý praktizujúci by sa riadil týmto učením, ktoré je v súlade s princípmi Falun Gongu a neporušoval by zákony. Preto si praktizujúci počas celého incidentu udržiavali pokojné a láskavé správanie. Správali sa usporiadaným spôsobom a spolupracovali s opatreniami a nariadeniami polície. Stáli tam, kde im ľudia z úradu pre apely a dopravnej polície kázali stáť a čakali na prijatie na úrade. Celý proces neobsahoval žiadne transparenty či slogany a ani neblokoval premávku. Praktizujúci dokonca v tej oblasti pozbierali všetky odpadky zo zeme. Tieto detaily boli uvedené zahraničnými médiami.
C. Zhromaždenie z 25. apríla nebolo zorganizované Majstrom Li
V desaťtisíc-slovnej správe pripravenej čínskym úradom verejnej bezpečnosti bol pán Li Chung-č’, zakladateľ Falun Gongu, obvinený z toho, že v pozadí zorganizoval celý incident z 25. apríla. Pán Li v skutočnosti na svojej ceste do Austrálie prechádzal cez Peking, aby sa zúčastnil konferencie Falun Gongu, ale 25. apríla už nebol v Pekingu. Kvôli zníženiu nákladov na letenku mal zastávky v Pekingu a Hongkongu. V Pekingu strávil 48 hodín a 24. apríla odletel z Pekingu do Hongkongu. Čínsky režim tvrdí, že to nebola náhoda a že pán Li plánoval tieto veci a zmena lietadiel je výhovorka.
Čínsky režim sa divil, ako je možné, aby tak veľa ľudí bez organizovania naraz prišlo k Zhongnanhaiu. V skutočnosti to bolo najmä vďaka vzájomným kontaktom praktizujúcich a cvičebnému prostrediu. Falun Gong sa šíri hlavne prostredníctvom praktizujúcich, ktorí o ňom povedali svojim priateľom a rodinám potom, čo im pomohol. Mnoho ľudí cvičí v parku v skupinách. Bez organizácie a bez toho, aby to niekto oficiálne plánoval, sa vďaka týmto osobným kontaktom o každej aktivite v krátkom čase dozvie aj tak mnoho ľudí.
D. Ako sa môže zhromaždiť 10000 ľudí bez toho, aby ich niekto „organizoval“
Niektorí ľudia si nedokážu predstaviť, že tak veľa ľudí by išlo apelovať samých od seba. Mohli sa naozaj nezávisle takto rozhodnúť? Stačí keď si človek spomenie na rok 1980, keď v Európe ako aj v mnohých iných častiach sveta prebiehali spontánne zhromaždenia a sprievody kvôli zavraždenému Johnovi Lennonovi. Ľudia prichádzali s transparentmi, kresbami, sviečkami, hudbou a spomienkovými predmetmi. Kto to organizoval? Aký výbor ich poslal? Kto im rozdal fotky a platne, ktoré mali so sebou? Samozrejme, všetkým je jasné, že to boli ľudia, ktorí spontánne nasledovali svoje srdcia. Tak isto to bolo aj v prípade apelu z 25. apríla.
Niektorí ľudia poznamenali: „Disciplína ľudí pri Zhongnanhaii bola vraj vyššia ako disciplína polície na mieste. To si vyžaduje tréning.“ Áno, vyžadovalo by si to poriadny tréning, aby sa taká veľká skupina ľudí správala tak disciplinovane. Lenže čo v prípade, že každý jednotlivec denne pracoval na svojej disciplíne po celé roky – učil sa správať podľa princípov a zlepšoval sa až kým sa nezbavil reagovania na veci impulzívne a emocionálne, učil sa myslieť v prvom rade na druhých a pracoval na tom, aby bol lepším a ešte lepším človekom z každého hľadiska?
Falun Gong je vážna prax. Všetci ľudia zhromaždení pri Zhongnanhaii jednoducho prejavovali to, čo sa naučili vďaka Falun Gongu, nasledujúc princípy, ktoré ich duchovne zlepšili, posunuli a pozdvihli. Takáto je úroveň správania, ktoré sa denne snažia dosiahnuť – doma, na pracovisku, v škole, atď. Prečo by malo byť ich správanie pri Zhongnanhaii odlišné? Ak sa na to človek pozorne pozrie, nie je ťažké to pochopiť. Je oveľa ľahšie pre jednotlivca správať sa disciplinovane, než pre skupinu ľudí. Toto však bola skupina disciplinovaných jednotlivcov. Premávka nebola prerušená, nekričali sa žiadne slogany a nemávalo sa žiadnymi transparentmi či nápismi a nikto nebol obťažovaný či zastrašovaný. Praktizujúci nielenže pozbierali svoje vlastné odpadky, ale aj cigaretové ohorky, ktoré odhodili policajti. Je zjavné, že to nebol politický protest.
4. Sumár: Kto v skutočnosti „narušil sociálnu stabilitu“?
O praktizujúcich Falun Gongu je známe, že sú vzorovými občanmi. Na pracovisku sú usilovnými, oddanými a čestnými pracovníkmi, nestarajú sa o osobné zisky a straty, sú prísni na seba a milí a ohľaduplní k ostatným. Mnohí praktizujúci Falun Gongu sú známi ako najlepší pracovníci vo svojich pracovných skupinách. V meste Changchun sa medzi zamestnávateľmi hovorilo: „Zamestnáme kohokoľvek, kto praktizuje Falun Gong, pretože potom netreba mať obavy.“ Doma sú praktizujúci dobrými manželmi, manželkami a deťmi a vždy sa snažia o vytváranie pokojného a harmonického rodinného života. Tieto vlastnosti sociálny poriadok nenarušujú, ale zabezpečujú.
Falun Gong zdôrazňuje súcit, harmóniu a vyrovnanosť, ktoré sú zárukou pre dobre fungujúcu spoločnosť. To je úplne v súlade s údajnou túžbou čínskeho režimu mať „stabilitu nado všetko“. Či už je to na ulici, v práci, alebo s rodinou, všetci praktizujúci Falun Gongu sa čo najviac snažia pomáhať ostatným a byť pozitívnou časťou spoločnosti. Namiesto toho, aby ocenili a s radosťou prijali pozitívny dopad Falun Gongu na spoločnosť, vláda sa rozhodla zahnať milióny a milióny dobrých ľudí na opačnú stranu proti čínskemu režimu a vytvorila konflikt spôsobujúci veľký spoločenský nepokoj. Rodičia boli odvlečení do väzení či pracovných táborov a deti zostali bez nich, častokrát dokonca bez opatery. Rodiny a komunity boli porozbíjané kvôli prenasledovaniu čínskym režimom. Matky boli donútené k očierňovaniu vlastných dcér, synovia k donášaniu na svojich otcov a susedia na seba navzájom donášali a podávali hlásenia. Doslova nikto nemohol ostať neutrálny. Veľký počet študentov vyhodili zo škôl kvôli praktizovaniu Falun Gongu. Mnohí dospelí boli prepustení z práce a tvrdo pokutovaní za to, že sa nevzdali svojej viery. Pýtame sa teda čínskeho režimu, kto narušil sociálnu stabilitu? Ak Falun Gong nejakým malým spôsobom narušil sociálnu stabilitu (čo sa zatiaľ nepreukázalo), čínsky režim ho potom v tomto jasne a objektívne stokrát prekonal.
Odkazy a poznámky
(1) Central Daily, číslo 4/26
(2) Po vypuknutí prenasledovania v júli 1999 bola úvodná kniha Čínsky Falun Gong premenovaná na Falun Gong.
(3) Mingbao, 5. 5. 1999, elektronické vydanie (noviny z Hongkongu)
Zdroj: Minghui
