Básne z väzenia

08. 10. 2003

od praktizujúceho z Číny, (Clearwisdom.net)

Predslov

Koncom minulého roka ma poslali do záchytného centra, pretože som sa odmietol podriadiť požiadavke sudcov vzdať sa praktizovania Falun Dafa. O sedem mesiacov neskôr ma prepustili pre nedostatok dôkazov a získal som späť svoju slobodu.

Keď ma poslali do záchytného centra, nemal som žiadne obavy. Zo záchytného centra som vykročil nedotknutý, pretože som nemal nič, čo by som musel ľutovať alebo za čo by som sa musel hanbiť.

Dokonca dnes sa ma mnoho ľudí pýta, prečo som nenapísať tzv. "Záručné prehlásenie" (prehlásenie o vyhlásení, že človek ľutuje praktizovanie Falun Gongu a zaručuje sa, že nebude praktizovať opäť Falun Gong, nepôjde do Pekingu apelovať za Falun Gong a nikdy sa nebude stýkať s praktizujúcimi Falun Gongu) alebo takzvané "Prehlásenie o oľutovaní" (V tomto prehlásení je praktizujúci prinútený prijať oľutovanie praktizovania Falun Gongu, sľúbiť vzdať sa Falun Gongu a sľúbiť nikdy sa stýkať s praktizujúcimi Falun Gongu alebo ísť do Pekingu apelovať za Falun Gong) Ak by som tak spravil, prepustili by ma skôr. Hovorím im, že keď som bol vo väzení, hoci moje telo bolo obmedzované, moja myseľ bola voľná. Ak by som napísal niečo, čo by zradilo moju dušu, možno by moje telo bolo voľné, moja duša by však od toho dňa bola v okovách. To čo chcem je skutočná a ucelená sloboda, pretože som nevinný.

Dnes som sa cez to dostal. Získal som späť svoju fyzickú slobodu a zachoval som si svoje presvedčenie. Preto by som chcel zdieľať svoje skúsenosti s ľuďmi, ktorí ma majú radi, nenávidia ma alebo mi pomohli.

Šťastie je vlastne len pocit

Jedného dňa, keď sa so mnou rozprával jeden spolubývajúci, vzdychol a povedal mi, "Nikdy som nespravil nič, čo je proti nebeskému zákonu alebo čo ublížilo mojím priateľom a príbuzným. Prečo je Boh taký nespravodlivý a nechá ma znášať takéto ťažkosti?" Keď som to počul, vo svojom srdci som pocítil niečo zvláštneho a napísal som nasledujúcu báseň:
--Pre spolubývajúceho a ako odpoveď na otázku "Prečo je Boh ku mne taký nespravodlivý?"
Šťastie je vlastne len pocit
Boh spravil pokus
Zariadil osud pre každého
Ale pocit z osudu zanechal pre ľudí samotných
Potom všetci začali svoje životy
Boh len stál bokom a potichu sa pozeral
Videl:
Niektorí ľudia hodnotia život peniazmi
Cítia sa bohatí alebo chudobní;
Niektorí ľudia hodnotia život mocou
Cítia sa majestátne alebo nízko;
Niektorí ľudia hodnotia život poctami
Cítia slávu alebo hanbu;
Niektorí ľudia tiež hodnotia život životmi iných
Cítia, že je uspokojivý alebo neférový.
Niektorí ľudia ho však velebia,
"Ďakujem ti, Boh!
Za to, že si nám nadelil toľko šťastia a radosti!"
Boh sa usmeje,
"Ja som vám len usporiadal váš osud.
Ste to vy sami, čo si vyberáte pocity."
... ...
Niektorí ľudia sa nahlas ponosujú,
"Čo si to vlastne za Boha?!
Prečo si k nám taký nespravodlivý?
Prečo nás necháš trpieť toľkými ťažkosťami a trápením!"
God sa usmeje,
"Ja som vám len usporiadal váš osud.
Ste to vy sami, čo si vyberáte pocity."
Tu prichádza k Bohovi blázon
Vždy prijímal Božie usporiadanie súhlasne, po celý život
Nikdy nič nepocítil vo svojom živote.
Povedal Bohovi bez okolkov,
"Bože, tvoje usporiadania pre mňa nemajú význam."
Boh sa usmial a odvrátil tvár.
Múdry muž prišiel k Bohovi a požičal si Božie oko múdrosti.
Prečítal si teda svoj osud.
Ako veľkú sviatosť,
pozorne si vychutnal Božie usporiadania,
Niekedy hlasné a vzrušujúce, inokedy jemné a mierne.
Nakoniec sa vrátil k Bohovi,
"Bože, môj Pane! Ďakujem, že si ma nechal vidieť to všetko jasne mojimi očami.
Ďakujem, že si mi požičal taký štedrý dar!"
Boh sa usmial,
"Ak by si mohol pozerať nielen mojimi očami, ale myslieť i mojím srdcom,
stal by si sa mnou!"

Kvety Budúcnosti
--Dnes sadíš semienko pravdy, aby ti nádherne v budúcnosti zakvitlo
Som usilovný záhradkár,
Ktorý vkročil náhodou do srdca tvojho hospodárstva,
Videl som veľkú neskultivovanú pôdu,
Zdá sa, že jar už dlho nebola.
Tak som povedal,
"Skultivujme to trošku. Urobme tu trávnik."
Ty si povedal netrpezlivo,
"Zabudni na to! Márniš svojím úsilím."
Usmial som sa,
"Vypestujme niekoľko kvetov a spravme z toho záhradu."
Zaváhal si a povedal,
"Zabudni na to. Nevidím v tom žiaden zmysel."
Pritiahol som si tvoju ruku a vtisol som do nej semienko, žiariace nádherným leskom.
"Toto semienko sa nazýva Pravda.
Môže vykvitnúť do najnádhernejšieho kvetu na svete."
Zvedavosť ti zasvietila v očiach,
"Najkrajší kvet na svete?"
"Áno, ľudia ten kvet nazývajú Budúcnosť!"
Potom som podržal tvoje ruky a zasadil som to zvláštne semienko do zeme.
Pravda potom zapustila korienok, vyklíčila a vyrástol na nej jej prvý list.
Bol si taký šťastný, polieval si ju a hnojil každým dňom.
Zadržal si vietor a chránil si ju pred dažďom
Presne takto,
Spolu so semienkom,
Prešiel si cez chladnú jar, horúce leto, bezútešnú jeseň a ostro chladnú zimu.
Keď posledný chlad vo vetre opadol,
Semienko Pravdy po prvýkrát vypučalo
Bol si taký rozrušený, že si v noci nemohol spávať.
Čakajúc pri kvete, kým sa otvorí
Nakoniec, toho zvláštneho rána,
Motýle tancovali po tráve,
Vtáci spievali vo vetvách,
Púčik sa otvoril a zakvitol,
Taký nádherný a dojímavý.
Nádhera Pravdy náhle vrhala farebné svetlá na lúku.
Tlieskal si rukami a nahlas kričal,
"Ponáhľaj sa a pozri, Záhradník.
Naša Pravda rozkvitla.
Aká nádherná je naša Budúcnosť!"
Záhradník však už po tichu odišiel, zanechajúc ti nádhernú Budúcnosť.
Neskôr sa z lúky stala záhrada, s nádhernými kvetmi Budúcnosti všade navôkol.
Nazval si záhradu pekným menom:
"Záhrada Budúcnosti"
Spomenieš si niekedy na mňa, záhradníka?
Ak áno, len zašepkaj moje meno.
Budem ťa určite počuť.
Budem potichu stáť nad mrakmi,
A pozerať sa na teba s úsmevom.